Mgr. Michal Božík
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie; Vĺčatá.sk
Sú videohry pre naše deti iba rizikom, alebo nájdeme aj ich benefity?
Michal vo svojom príspevku rozoberal riziká, spojené s hraním videohier. Potom sa pokúsil pomenovať najčastejšie mýty, spojené s hraním hier. V druhej časti sme sa pozreli na benefity, ktoré hranie videohier môže prinášať. Na záver sme si načrtli stručné možnosti toho, ako sa postaviť k videohrám z pohľadu rodiča, tak aby zvolené výchovné postupy viac neškodili, ako pomáhali.
Kto je Michal Božík?
Psychológ pôsobiaci vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) v Bratislave. V rámci doktorandského štúdia na Univerzite Karlovej skúma pravidlá používania digitálnych technológií v školách a venuje sa aj téme digitálneho rodičovstva a digitálnych technológií. Podieľa sa na výskume používania digitálnych technológií deťmi v rámci výskumnej česko-slovensko-fínskej vzorky rodičov. Je autorom dokumentárneho filmu o videohrách s názvom Cesta hrdinu. Pracoval ako herný dizajnér v spoločnosti Pixel Federation a pôsobil aj v programe Teach for Slovakia ako učiteľ. Participoval na vzniku portálu www.vlcata.sk, ktorého je odborným garantom.
Mýty o videohrách
- “Videohry sú pre chlapcov, nie pre dievčatá.”
- “Kedy sa bude učiť angličtinu? Veď len sedí za počítačom!”
- “Chlapci hrajú strieľačky a potom sa len bijú.”
- “Moje dieťa ostane zakríknuté, ak sa bude hrať počítačové hry.”
Skutočné riziká
spojené s hraním
- Nadmerné sedenie a s ním spojené problémy
- Nadmerne namáhané oči
- Poplatky (najmä mikrotransakcie v tzv. free-to-play hrách)
- Riziko úrazu (pri mobilných hrách ako napr. Pokémon Go)
- Kyberšikana (vyskytuje sa najmä v online hrách s perzistentným svetom)
- Zdieľanie dôverných informácií
- Vírusy – tie sú rizikom najmä pokiaľ sa k hre nedostaneme celkom legálnym spôsobom (rôzne pirátske stránky a neoverené zdroje)
- Online predátori – niektorí z nich operujú aj v priestore videohier
- Závislosť
6 kľúčových komponentov závislosti
- Význačnosť
- Zmeny nálady
- Abstinenčné príznaky
- Tolerancia
- Konflikt s ďalšími činnosťami v živote hráča
- Relaps
Závislosť je veľakrát symptómom, nie problémom samotným – zakazovaním hrania neriešime problém, iba symptóm, preto je dôležité hľadať pôvodný problém, ktorého je závislosť iba symptómom.
Problémami typicky bývajú:
- Problémy v škole (šikana, nezvládanie školy atď.)
- Problémy v rodine (násilie, zneužívanie, nefunčná rodina, nedostatok sociálnej podpory od rodiny)
- Problémy s rovesníkmi (odmietanie dieťaťa vo vrstovníckej skupine, príp. pocity osamelosti.)
- Nedostatočne štruktúrovaný čas dieťaťa
Potenciál hier
je možné rozvíjať v 5 oblastiach
- Hry ako nástroj vzdelávania
- Hry ako terapeutická pomôcka
- Hry ako pomocník integrácie
- Hry ako nájstroj rehabilitácie
- Hry vo výchove
V tomto príspevku hovoríme najmä o hrách, dizajnovaných pre zábavu, ktoré sú využívané vo vzdelávacom prostredí, ako aj o analýze edukačných možností špecifických videohier.
Hry dávajú priestor pre:
- Situačné učenie – relevantné a autentické kontexty pre témy
- Zvyšovanie motivácie – hry sú spravidla motivujúcim a pútavým prostredím
- Formovanie identity – preskúmavanie nových perspektív a identity
- Poskytovanie okamžitej spätnej väzby
Hry je možné zahrnúť do vzdelávania tromi spôsobmi:
- Hry ako súčasť kurikula
- Hry ako záujmový krúžok, v rámci aktivít po škole
- Hry ako domáca úloha
Hry môžu rozvíjať zručnosti detí v štyroch veľkých oblastiach:
- Kognitívny rozvoj – myslenie, riešenie problémov, pamäť, pozornosť, kreativita, rýchlosť reakcie, rozvoj poznania
- Emocionálny rozvoj – empatia, sebariadenie, záťažové situácie, silné emócie – well being detí
- Sociálny rozvoj – spolupráca, komunikácia, vodcovstvo, vystavenie aj nepríjemným soc. situáciám, identita a socializácia vo vrstovníckych skupinách
- Morálny rozvoj – zodpovednosť, empatia, rola utečenca, opačného pohlavia, ale aj rola zločinca, hry s morálnym posolstvom
