Mgr. Kristína Blažeková, PhD.
Psychologička a lektorka mediálnej gramotnosti
Čo by sme mali vedieť o mediálnej gramotnosti a aké riziko predstavujú hoaxy a dezinformácie?
Na večernej škole s našou lektorkou Kristínou sa budeme zaoberať problematikou dezinformácií – čo to je, ako rozpoznať hoaxy a konšpiračné teórie, aké sú ich typické znaky (to všetko na reálnych príkladoch z internetu). Dozvieme sa, kto najčastejšie dezinformácie šíri, s akým cieľom vznikajú a aké sú ich riziká pre jednotlivca i pre spoločnosť a tiež zistíme, v čom spočíva atraktivita dezinformácií, prečo sú pre mladých i starých také populárne a že do veľkej miery sa na tom podieľajú aj naše emócie, neistota, ale i tzv. dezinfluenceri.
Kto je Kristína Blažeková?
Pracuje ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, zároveň pôsobí v občianskom združení Zvol si info, kde sa venuje prednáškam a workshopom o mediálnej gramotnosti pre školy a verejnosť so zameraním na odolnosť voči dezinformáciám a kritické myslenie. Venuje sa tiež publikačnej a vedecko-popularizačnej činnosti v oblasti mediálnej gramotnosti.
To, ako vnímame svet okolo seba a ako sa rozhodujeme, je v súčasnosti do značnej miery ovplyvnené médiami. Keďže informácie dnes väčšinou hľadáme na internete, kde sa môžeme stretnúť nielen s pravdivými, ale aj nepravdivými správami, je čoraz dôležitejšie vedieť, ako si z nich vyberať tie kvalitné a ako sa vyhnúť dezinformáciám.
Rola sociálnych médií a sociálnych sietí
Dezinformácie nie sú novinkou, sú tu s nami už dávno. Príchod sociálnych médií však poskytol lepšie možnosti na ich rýchle šírenie. Dnes sa už my sami podieľame na tom, aká správa bude úspešná a dostane sa k ľuďom – naším zdieľaním, komentovaním, „lajkovaním“, či vytváraním príspevkov.
V prostredí sociálnych sietí obsah nie je pre všetkých rovnaký, je personalizovaný. Za touto personalizáciou stoja algoritmy – tie spracúvajú dáta o našej činnosti v online prostredí a ponúkajú nám taký obsah, ktorý by sa nám mohol páčiť. Môžeme sa tak ocitnúť v informačnej bubline, za ktorú už ťažko prenikne iný názor.
Dezinformácie
Dezinformácie sú úmyselne vytvorené a šírené falošné správy, ktoré majú za cieľ zavádzať, alebo oklamať publikum. Najčastejšie sa pritom stretávame s dvomi druhmi dezinformácií – hoaxy a konšpiračné teórie.
Hoaxy:
Ide o podvodné správy šírené prostredníctvom internetu, ktoré sa vydávajú za pravdu. Typické sú pútavými titulkami, lákavou a emotívnou témou, vyzývajú na ďalšie šírenie. Príkladom je roky sa šíriaci hoax o dodávkach, ktoré unášajú deti, či hoaxy o úmrtiach známych osobností.
Konšpiračné teórie:
Sú to neoverené a oficiálnymi zdrojmi nepotvrdené informácie, ktoré varujú pred rôznymi nebezpečnými sprisahaniami. Často spájajú navzájom nesúvisiace okolnosti. Sú atraktívne najmä vzbudzovaním pocitu, že „vidia za oponu“, že odhalili konkrétne sprisahanie, alebo toho, kto „ťahá za nitky“. Známe konšpiračné teórie sa týkajú napríklad teroristického útoku na WTC, ďalšími sú napríklad Chemtrails alebo teória o plochej Zemi.
Ako s nami dezinformácie manipulujú?
- Textom – pútavé titulky, „šokujúce odhalenia“, originálne podanie, jednoduché vysvetlenia zložitých javov. Využívajú i expresívne výrazy, niektoré informácie môžu byť zámerne častejšie opakované, prípadne úmyselne vynechané.
- Obrazom – dezinformácie môžu mať podobu tzv. „memečiek“, obrázkov vytrhnutých z kontextu či upravených vo fotoeditoroch. Patria sem i deepfake videá – videá, ktoré pomocou umelej inteligencie dokážu napodobniť tváre, hlasy a gestá skutočných osôb.
Prečo sú dezinformácie vôbec problémom?
- Vytvárajú atmosféru nedôvery, s polarizovanou a neistou spoločnosťou sa ľahšie manipuluje
- Pomáhajú formovať negatívne postoje voči rôznym skupinám ľudí, často sú ich terčom menšiny
- Môžu viesť k radikalizácii a extrémizmu
- Sú rizikom pre naše zdravie
Tipy, ako na mediálnu gramotnosť a posudzovanie kvality informácií:
- Čítať celé články, nielen nadpisy
- Všímať si, kto je autorom informácie
- Rozlišovať žáner príspevku
- Overovať si, či správa prezentuje fakty, alebo sa skôr snaží vyvolať emócie
- Ak je správa podporená fotografiou, overiť si, či už v minulosti nebola použitá v inom kontexte, alebo upravená v grafickom editore
- Nezdieľať ďalej pochybné alebo neoverené informácie
- Overovať si informácie z viacerých zdrojov
